Termín zberu - kosby
Určiť správny termín zberu nie je úplne jednoduchá otázka. Každý rok je charakteristický vývojom počasia, ktoré v základe definuje fenologický vývoj rastlín, ale nemôžeme zabudnúť ani na vplyv agrotechniky, hnojenia a mnohých ďalších faktorov, ktoré môžu zásadne ovplyvniť kosnú zrelosť krmovín určených na silážovanie.
Jedným zo základných kritérií pre správnu orientáciu v tejto problematike je obsah hrubej vlákniny v rastlinách, ktorý nemá prekročiť hodnotu 24% zo sušiny, aby sme vytvorili podmienky pre výrobu vysokokvalitnej siláže. Pre trávne porasty to znamená, že kosba sa má uskutočniť tesne pred alebo najneskôr na začiatku fázy metania a u leguminóz vo fáze objavenia cca 15% kvetných púčikov v pazuchách listov. Čím sa viac termín kosby približuje fáze kvitnutia resp. prekračuje tento bod, tým bude kvalita siláže horšia a jej výživné charakteristiky budú nižšie.
Dobrým orientačným bodom pre určenie optimálneho času zberu na siláž, hlavne u leguminóz je tvorba odumretých listov a častí rastliny pri jej základni. Objavenie sa prvých žltých listov na báze rastliny je taktiež veľmi dobrým rientačným bodom pre začatie kosby a celého silážneho procesu.
Odumreté, vyschnuté, nahnité a pôdou znečistené časti rastliny sú jedným z najväčších rizikových faktorov správneho silážneho procesu. Tieto skutočnosti musíme mať na zreteli pri rozhodovaní v konkrétnych podmienkach, pretože pri daždivom a vlhkom počasí pred obdobím silážovania tieto faktory zásadne môžu zmeniť silážny proces negatívnym smerom.
Kŕmne plodiny sa líšia svojou silážovateľnosťou, ktorej východiskom je obsah vodorozpustných cukrov. Obsah cukrov by mal byť na úrovni minimálne 2-3% v čerstvej hmote. Najvyššie hodnoty obsahu obsahujú mätonohy a najnižšie nekultúrne trávy. Obsah skvasiteľných cukrov je však aj vo vzťahu k fenologickej fáze a kulminuje približne na začiatku fázy metania u tráv a u leguminóz vo fáze začiatku objavovania sa kvetných púčikov v pazuchách listov.
Krátka poľná fáza vädnutia (1-2 dni) je výhodná jednak pre minimalizáciu strát vznikajúcich postmortálnym dýchaním (pretože dochádza k menším stratám skvasiteľných cukrov), ale aj pre redukciu vylúhovania živín atmosferickou vodou z povrchu rastlín (rosa, dážď) a pre minimalizáciu rozvoja hnilobných procesov na povrchu rastliny.